Rudolf Diesel (1858-1913)

Získal na Vysokej škole technickej v Mníchove inžiniersky diplom s vyznamenaním. Velmi podrobne skúmal obehy chladiacich a tepelných strojov a vyvinul cpavkový parný stroj. Práca s prehriatymi parami ho priviedla na myšlienku skonštruovat motor, v ktorom by prácu vykonával stlacený vzduch pri vysokej teplote a pri vysokom tlaku. Tento tepelný stroj mal v hospodárnosti daleko predstihnút všetky dovtedy známe stroje. U svojho ucitela v Mníchove- profesora Karla von Lindeho- sa Diesel oboznámil s Carnotovým obehom a zistil, že pre dobrú úcinnost je potrebná vysoká pracovná teplota. Vysokú teplotu chcel Diesel dosiahnut stlacením pracovného média na tlak 25 MPa. Aby sa zabránilo predcasnému zapáleniu zmesi, malo sa palivo do vzduchu vystreknút až na konci stlácania.

Pri volbe pracovného procesu urobil Diesel najprv chybu. Zvolil si totiž Carnotov obeh, ktorý sa skladá z dvoch izotermických a dvoch izoentropických stavových zmien a má najlepšiu tepelnú úcinnost zo všetkých obehov. Carnotov proces sa však nehodí pre pracovný proces spalovacieho motora. Izotermické spalovanie v motore nie je možné. Užitocná práca pri Carnotovom obehu je taká malá, že stací len na krytie strát trením. Je to zrejmé z úzkej plochy obehu. Diesel velmi skoro spoznal, že jeho motor nemôže pracovat podla Carnotovho obehu.

Nový pracovný postup si Diesel dal patentovat a hladal výrobcu, ktorý by prevzal výrobu jeho motora. Po dlhších rokovaniach výrobu motora prevzala firma MAN v Augsburgu. Prvý skúšobný motor vyrobili v roku 1893. Motor bol štvortaktný, nemal chladenie a mal pohon pomocou transmisie. Diesel neskôr skúmal spalovanie so vstrekovaním benzínu. Pri týchto pokusoch sa nepodarilo uviest motor do chodu. Pretože chýbalo chladenie, bola možná len krátkotrvajúca prevádzka. Tažkosti boli aj s priamym vstrekovaním paliva, pretože v týchto casoch dielne neboli schopné vyrobit cerpadlo s potrebnou presnostou a akostou povrchu. Preto Diesel zmenil spôsob vstrekovania. V case zapálenia sa pomocou stlaceného vzduchu strhával do valca petrolej. Aby sa zabránilo prehriatiu motora, musel sa chladit vodou. Takto prepracovaný motor sa po prvý raz rozbehol v roku 1894. Ale ešte bolo treba vela pokusov a konštrukcných zmien, kým bol motor schopný prevádzky. Konecne v roku 1897 mohol Diesel predviest svoj motor väcšiemu okruhu záujemcov. Profesor Schr öter z Mníchova skúšal motor v skúšobni a dosiahol výkon 13,1 kW pri otáckach 154 min -1 . Spotreba paliva bola 324 gramov na kW.h -1 . Touto nízkou spotrebou predstihol Dieslov motor všetky vtedy vyrábané tepelné stroje. Dieselovi sa skutocne podarilo vytvorit najhospodárnejší stroj svojej doby. Prevahu v spotrebe paliva si Dieslov motor zachoval až do dnešných dní.

V súcasnosti sa motor s cudzím zapalovaním oznacuje ako benzínový motor (Ottov motor) a motor so zapalovaním kompresným teplom ako naftový motor (Dieslov motor). Tak sa zachovala cestná pamiatka na obidvoch velkých vynálezcov zo zaciatkov stavby motorov.

Naše casino je tu pro vás a přináší vám jednu z nejpopulárnějších her texas holdem online poker. Hrajte s námi i vy. Možnost vyhrát má každý bez rozdílu.