 Nicolaus August Otto (1832-1891)
Podobne ako Lenoir nebol technikom, ale sa velmi zaujímal o technické problémy. Vedel, že obsluha parného stroja je pre malé prevádzky príliš nákladná a zložitá. Uvedomil si že spalovací motor by mohol vyplnit medzeru na trhu. Chcel zlepšit motor tak, aby pri jeho zabudovaní nebola potrebná prípojka plynu. Namiesto svietiplynu sa v odparovacom karburátore malo primiešat do vzduchu kvapalné palivo. Ottovu žiadost o patent zamietli, preto sa tejto myšlienky vzdal a na pokusy si dal vyrobit model Lenoirovho motora.
Pri pokusoch Otto zistil, že motor má velmi tvrdý a hlucný chod, a že velké rázy od spalovania nadmerne zatažujú hnací mechanizmus. Tento nedostatok chcel odstránit, a preto zmenil plnenie motora cerstvou zmesou. Zistil, že ked piest nasáva len v priebehu jednej štvrtiny zdvihu, vzniká na konci pracovného zdvihu podtlak. Na základe tohto zistenia prišiel Otto na myšlienku postavit atmosferický plynový motor.
Pohánal ho svietiplyn. Piest nasával v priebehu jednej desatiny zdvihu zmes plynu a vzduchu, ktorá sa zapálila plynovým plamenom. Horiaca pracovná zmes vytlacila piest nahor. Pri pohybe piesta smerom hore volnobežka odpojila piest od hriadela. Tým sa zmenil prenos rázov na hnací mechanizmus. Na konci zdvihu vznikol na valci podtlak. Pri spätnom pohybe piesta spojila volnobežka opät piest s hnacím hriadelom, pricom hmotnost klesajúceho piesta posilnená úcinkom podtlaku sa využila na mechanickú prácu. Na zapalovanie Otto nepoužil Lenoirovu zapalovaciu sviecku, pretože spotrebovala vela prúdu na nepretržité iskrenie. Namiesto nej použil zapalovanie plamenom vlastnej konštrukcie. Výfuk, nasávanie aj zapalovanie sa ovládal posúvacom, ktorý pohánal výstredník.
Ottov atmosferický plynový motor bol síce ešte vždy hlucný, ale na hnací motor už nepôsobili tvrdé rázy od spalovania. Spotreba svietiplynu bola omnoho nižšia ako pri Lenoirovom motore, pretože pri dlhom expanznom zdvihu sa lepšie využila energia plynu.
Na konštruovaní tohto stroja sa zúcastnil aj inžinier Eugen Langen (1833-1895). Aby sa Otto mohol plne venovat vynálezom vzdal sa zamestnania a spolu s Langenom, v roku 1864 založil firmu Otto a Cie. Neskôr sa premenovala na továren na plynové motory Deutz, v ktorej vzniká dnešná firma Kl öckner-Humboldt-Deutz AG. V roku 1867 Otto a Langen vystavili svoj atmosferický plynový motor na svetovej výstave v Paríži. Velkú pozornost vzbudila nízka spotreba plynu a motor získal Grand Prix.
Prvý atmosferický plynový motor mal výkon asi 0,7 kW, pri výške takmer 2 m. V priebehu rokov dosiahol motor hranicu svojho výkonu 2,2 kW. Motory s vyššími výkonmi by sa už pre svoju stavebnú výšku nedali zabudovat do dielní. Aj hlucnost takého motoru by už bola neznesitelná.
Nákupcovia motorov žiadali však vyššie výkony, a preto bolo potrebné vyvinút nový motor. Otto navrhol motor s priamym spojením piesta a klukovým hriadelom. Myslel si, že našiel cestu ako zabránit tvrdým rázom pri spalovaní. Zmes plynu a vzduchu mala byt vo valci vrstvená tak, aby pred zapálením bola od miesta zapálenia po piest chudobnejšia. Tým chcel dosiahnut mäkké spalovanie. Pri tomto motore Otto po prvý krát použil štvortaktný pracovný cyklus.
Štvordobý pracovný cyklus pozostáva z:
• nasávanie zmesi plyn-vzduch,
• stlácanie zmesi,
• spálenia s nasledujúcou expanziou spalín,
• vytlácania spalín.
Otto si vtedy myslel, že velkým objavom v novom motore je vrstvenie zmesi, ale geniálnym bol štvortaktný pracovný cyklus. Prvý krát sa totiž zhotovil motor, v ktorom sa nápln pred spálením stlacila. Prvý štvortaktný motor postavený v roku 1876, mal výkon 2,2 kW pri otáckach 180 min -1 . Je prototypom všetkých dnešných štvortaktných motorov.
Naučte se nejednoduchá backgammon pravidla a nějaký herní systém hry backgammon. Můžete si taky stáhnout black jack nebo vyzkoušet hrací automaty zdarma.
|
