Horenie zmesi vo valci motoru je pomerne zložitý priebeh, pri ktorom nastávajú nie len fyzikálne, ale i chemické zmeny. Tlak vo valci nestúpne prudko hned po preskocení iskry na sviecke, ale až za urcitú velmi krátku dobu, ktorej hovoríme prietah zážihu.

Pri pravidelnom spalovaní postupuje horenie sviecky kulových vrstvách rýchlostou asi 20 až 40 m/s a prejavuje sa modrým, slabo žiariacim plamenom. Sú prípady, že sa u motorov vyskytuje spalovanie nepravidelné, ked sa stlacená zmes zapáli skôr ako preskocí iskra na sviecke. Prícinou môžu byt rozpálené výfukové ventily. V niektorých prípadoch nastáva na konci spalovania jav, ktorý nazývame detonácia. Cast zmesi pritom zhorí normálne a rýchlost plamene zostáva v obvyklých medziach. Postupujúce celo plamena stláca pred sebou ešte nezhorenú cast zmesi sa súcasného zvyšovania teploty. Akonáhle vystúpi tlak a teplota na v zatial nezhorenej casti zmesi kritického bodu samovznietenia, vznieti sa celý zbytok zmesi naraz, a to takmer bleskovou rýchlostou (1000-3000m/s). To sa prejaví ostrým, vysoko ladeným zvukom, hovoríme, že motor klepe. Okrem tejto teórie existuje taktiež teória retazových reakcií.

Dobehové spalovanie je známy úkaz pri prehriatych motoroch, ked motor beží krátko na volné otácky aj po vypnutí zapalovania.

Na kvalite spalovania zmesi v motore má podstatný vplyv akost použitého paliva. Pre vysoko výkonné motory sa používajú etylizované benzíny s prídavkom tetraetylu olova. Zvyšuje sa tým odolnost paliva proti detonacnému horeniu a táto odolnost sa vyjadruje tzv. oktánovým císlom. Oktánové císlo udáva, kolko percent izooktanu je v zmesi izooktanu a heptanu, ktorá je použitá ako zmes ako palivo v skúšobnom motore. Izooktan je uhlovodík vysoko odolný voci detonáciám- jeho oktánové císlo je 100. Iný uhlovodík- heptán má najnižšiu odolnost proti detonáciám a jeho oktánové císlo je 0. Cistý benzín má oktánové císlo nízke.

Dokonalé spalovanie je podmienené správnym pomerom palivá a vzduchu a to jeden kg paliva 14 až 15 kg vzduchu, co predstavuje 11,7 až 12,5 m 3 vzduchu.

Ak je v zápalnej zmesi menej vzduchu, je bohatá a pri spalovaní sa prejavuje tmavým dymom. Tvorí sa pri spustení motoru so sýticom, ked následkom nedokonalého spalovania vzniká väcšie množstvo jedovatého oxidu uholnatého.

Dlhá bohatá zmes sa pri behu motora môže prejavit strielaním do výfuku, pôsobením prudkým zmiešaním vzduchu na konci výfukového potrubia so spalinami, obsahujúcimi ešte cast nezhoreného paliva.

Ak je v zápalnej zmesi viac vzduchu, ako ho má byt, vzniká naopak zmes chudá, ktorá sa vyznacuje spomaleným horením, trvajúcim takmer celý expanzívny zdvih. Tým sa znižuje výkon motoru a zvyšuje jeho teplota, pretože valce sú ohrievané dlhšiu dobu. Niekedy horí chudá zmes tak pomaly, že horenie pokracuje ešte pri výfukovom zdvihu až do otvorenia sacieho ventilu. Tým sa môže vznietit nová zmes od spalín vo valci a otvoreným sacím ventilom postúpit až do karburátoru. Nastáva strielanie do karburátoru, pri ktorom sa môže zapálit palivo v karburátore a vzniknút požiar vozidla.