Lenoir Jean Joseph Etienne (1822-1900)

Venoval sa riešeniu technických problémov. Prvý motor postavil v roku 1860. Konštrukcia motora vychádzala väcšinou z osvedceného parného stroja vtedajšej doby. Motor bol dvoj cinný, s dvojtaktným pracovným cyklom. V protiklade k parnému stroju pracovné médium, zmesi plynu a vzduchu, musel nasat piest. Nasávanie prebiehalo pocas polovicného zdvihu piesta.

Potom sa zmes zapálila elektronickou iskrou a horúce spaliny vytlacili piest až na koniec zdvihu. Pri spätnom pohybe piest vytlácal spaliny z valca, zatial co na druhej strane piesta zacínal nový pracovný cyklus. Valec sa chladil vodou. Aj reguláciu nasávania a výfuku pracovného média Lenoir odvodil od parného stroja. Použil na to posúvace, ktoré ovládal výstredník. Zmes plynu a vzduchu zapalovali sviecky. Zdrojom elektrickej energie bol indukcný prístroj s Wagnerovým kladivom. Elektrický prúd sa privádzal v urcenom okamihu k sviecke príslušného valca, ktorá potom iskrila tak dlho, kým sa nepreviedol prúd na druhú zapalovaciu sviecku. Dlhým iskrením bola spotreba prúdu velmi vysoká.

Lenoirov motor mal výkon približne 0,4 až 2.2 kW a spotrebu svietiplynu asi 4 m 3 na kW.h -1 . Bol velmi hlucný a mal tvrdý chod. Dal sa však lahšie zostrojit aj obsluhovat ako parný stroj, preto sa velmi rýchlo stal vyhladávaním hnacím strojom.